Môj príbeh

      Dnes žijem život, v ktorom mám veľa SLOBODY a NEZÁVISLOSTI. Šoférujem s láskou, nadšením a vášňou. Mám voľnosť na to, aby som si plnila svoje sny, venovala sa svojím koníčkom, trávila čas s ľuďmi, ktorých  nadovšetko milujem kedykoľvek si zmyslím. Alebo napr. išla so svojím 6-ročným synom kdekoľvek je potreba, či už na nejaké jeho krúžky alebo aj k lekárovi... A nie som na nikoho ODKÁZANÁ...

No v období pred narodením syna (r. 2016) a aj dlhú dobu predtým, to také ružové nebolo.

Som 42-ročná žena, matka, dcéra a vodičský preukaz som si robila počas strednej školy ešte pred 18-tinami. Po skončení školy a dovŕšení dospelosti boli nejaké SLABÉ POKUSY O ŠOFÉROVANIE, kedy pri mne sedel môj otec, skúsený šofér alebo môj priateľ (neskôr aj manžel).

Všetko vyvrcholilo jedného dňa, kedy pri mne v aute sedeli obaja a ja som sa mala pohnúť a vyjsť z miesta pri hlavnej ceste s miernym prevýšením. Pred nami auto, za nami auto a keď som sa s vyhodenou smerovkou doľava už - už mala pohnúť (púšťala som spojku a pomaly pridávala plyn), auto začalo mierne cúvať a nie a nie sa pohnúť dopredu. Zozadu priateľ, z pravej strany otec, na mňa kričali: " Čo to robíš??? Veď cúvaš do auta!!!" Otec rýchlo zatiahol ručnú brzdu a ja, so slzami v očiach, som vybehla z auta von.

Odvtedy som na veľmi dlhé obdobie NEŠOFÉROVALA...

V tom čase ma to až tak veľmi netrápilo, pretože som mala zamestnanie doslova hneď  "za rohom". 14 rokov som chodila pešo alebo na bicykli  a za pár minút bola v práci. Ak sme chceli ísť  s kámoškami na nákupy do väčšieho mesta, išli sme autobusom a ak som chcela  ísť  cez víkend s manželom na nákupy do veľkého okresného mesta, šoféroval samozrejme on.

BOLA SOM ODKÁZANÁ chodiť na bicykli, na odchody autobusov alebo na

manželovo rozpoloženie, či nebude po celom týždni unavený z práce...

S manželom sme túžili po bábätku a tak som sa rozhodla VŠETKO ZMENIŤ!

Bolo to asi 5 rokov pred narodením syna, kedy som bola na jednom finančnom

školení. Tam nám kládli klasické otázky:

Ja som si vtedy napísala:

1. Zdokonaliť sa v šoférovaní

2. Mať dieťa

3. Ovládať angličtinu

Bod 1. a 2. som úspešne zvládla.

Na jar roku 2014 sme na jednom autobusovom zájazde do Prahy spoznali 2 profesionálnych šoférov, ktorí bývali vo vedľajšom meste. Vedela som, po poslednej skúsenosti, že bude NAJLEPŠIE, ak ma bude učiť a zdokonaľovať v šoférovaní niekto, kto ku mne nemá ŽIADEN RODINNÝ ANI CITOVÝ VZŤAH. Naberala som skúseností od obidvoch šoférov a nadviazali sme aj priateľský vzťah. Neskôr, po rozchode s manželom, s jedným z nich aj partnerský vzťah, z ktorého sa nám narodil môj jediný SYN Matej ™.

Ešte pred jeho narodením som pracovala v 13 km vzdialenom meste, kde som denne dochádzala autom, naberala zručnosti a znalosti, zdokonaľovala sa v cúvaní a hlavne v parkovaní. Bola to pre mňa skvelá skúsenosť, kedy som naberala obrovskú prax. Vozila som aj kolegyne a kamarátov z práce a konečne chodila s kámoškami na nákupy autom.  Užívala som si tie chvíle SLOBODY, VOĽNOSTI a NEZÁVISLOSTI.  Na nikoho a na nič som nebola ODKÁZANÁ!!!

Poviem Vám ÚŽASNÝ POCIT...

A tak som sa rozhodla svoje skúsenosti zdieľať s ostanými ženami, ktoré rovnako ako JA pred rokmi, riešia problém so svojimi OBAVAMI ŠOFÉROVAŤ.

Dnes pomáham ženám, matkám, dcéram ako pomocou svojho silného PREČO a ešte silnejšieho VNÚTORNÉHO MOTÍVU sa zdokonaľovať a naberať ODVAHU, SILU a ISTOTU pri ŠOFÉROVANÍ...